Nebo je vidieť aj v mláke (TEDx Bratislava 2011)

Autor: Peťo Zahradník | 22.5.2011 o 12:30 | Karma článku: 7,04 | Prečítané:  1414x

O podujatí TEDx Bratislava 2011 bude písať asi veľa ľudí. Ich články budú isto jazykovo zdatnejšie, odbornejšie a výstižnejšie. Skúsim však dať čosi dohromady aj ja. Hoci je už čas nedeľného obeda, ešte stále mi totiž hlavou behajú myšlienky ľudí, ktorých som tam spoznal.

Bol som na TEDx-e už druhý krát. Aj teraz som celý deň sedel a počúval. Niekedy neobsedím ani hodinu a včera mi aj tých desať ubehlo ako nič. Rečníci sa striedali na pódiu v štyroch blokoch: začíname, hľadáme, rastieme a nekončíme. Každý z nich mal asi pätnásť minút na prezentovanie niečoho, na čom mu záleží. Jedinečné bolo, že som mal rečníkov z rôznych oblastí na dosah ruky a cez prestávky som sa mohol s nimi aj porozprávať.

Najviac ma zaujal mladý Jasiek Mela z Poľska. Bez pátosu a snahy dojať, prirodzene a uveriteľne rozprával o najosobnejších pocitoch. Z jeho prejavu bolo cítiť chuť do života. Žiaril, ako by bol nabitý pozitívnou energiou. Keď bol malý, jeho rodina prišla o dom, potom zomrel jeho brat a ako trinásťročného ho zasiahol elektrický prúd. Stratil ruku a nohu. Nečudoval som sa, že si kládol otázku, prečo práve on. Doteraz nevie odpoveď. Žiadna nie je a nebude. Vie len to, že po týchto hrozných skúsenostiach je teraz šťastný. Pochopiteľne videl zo začiatku všetko čierne a hovoril si, čo už môže robiť bez ruky a nohy. Pomohlo mu, keď mu otec povedal, že skutočné postihnutie je byť bez snov, myšlienok, túžob a cieľov. Pomohlo mu, keď sa v nemocnici zoznámil so ženou bez rúk. V reštaurácii na obede ostal v rozpakoch. Uvedomil si, že nemá potuchy, ako bude táto žena jesť. Ona to vytušila a s úsmevom mu povedala, že ak bude potrebovať pomôcť povie mu. Vyzula si topánky a nohami začala jesť. Preňho to bolo fenomenálne. Zmenil spôsob, akým sa pozeral na svet. Rodičia sa mu rozhodli priniesť do nemocnice nádej prostredníctvom fotografa a bádateľa Mareka Kamińskeho. Ten sa ho spýtal, či nechce ísť s ním na Severný pól. Jasiek si vtedy pomyslel, že Marekovi asi úplne šibe, veď čo on bude robiť na Severnom póle. Nakoniec si však povedal, že nemá čo stratiť. Rok a pol tvrdo trénoval. Ľudia mu vraveli, že má byť šťastný, že vôbec žije a nemyslieť na také šialenstvá. Vtedy si povedal, že im musí ukázať, že nie je horší. Že on síce nemá ruku a nohu, ale má v poriadku hlavu a v tej hlave sú sny a túžby. Odvtedy už má za sebou niekoľko expedícií a každá z nich mu niečo dáva. Najdôležitejší je podľa Jasieka prvý krok. Nájsť silu a vyjsť z domu, zo svojho vnútra. Jasiek dokonca teraz založil vlastnú nadáciu Za horizonty, ktorá iným pomáha uvedomovať si a realizovať svoje sny. Aj mláka odráža nebo, ak ho tam chceme nájsť. Keď som ho počúval, prial som si, aby toto počuli všetci zdraví. A aby pochopili, ľudia s postihnutím nepotrebujú ľútosť, ale praktickú pomoc a príležitosť byť užitočnými.

Z ostatných rečníkov ma zaujali autorka portálu SAShE.sk Saša Šmidáková, mama a syn Janka a Šimon Pajgerovci, spisovateľka a lektorka tvorivého písania Leone Ross, fotografka Marika Majorová, ale aj programátor Peter Košinár a genetik Martin Hajduch. Asi by som sa s nimi inak nestretol. Ďakujem preto všetkým, ktorí sa postarali o to, že TEDx v Bratislave (a vďaka internetu aj na celom Slovensku) máme.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Galkova kauza odpočúvania trvá roky, súdy ju nechcú riešiť

Obžaloba na bývalého šéfa Vojenského obranného spravodajstva Pavla Brychtu leží na súde od februára 2016. Najvyšší súd mu teraz prikázal konať.

KOMENTÁRE

Česi mieria do čiernej diery Európy. Všetko pre korunu

Je možné, že šanca ľahkého vstupu do eurozóny zmizne.


Už ste čítali?