O podujatí TEDx Bratislava 2011 bude písať asi veľa ľudí. Ich články budú isto jazykovo zdatnejšie, odbornejšie a výstižnejšie. Skúsim však dať čosi dohromady aj ja. Hoci je už čas nedeľného obeda, ešte stále mi totiž hlavou behajú myšlienky ľudí, ktorých som tam spoznal. pokračovanie článku
Od marca pracujem ako sociálny terapeut v Pracovno - socializačnom centre Lepší svet v Petržalke. V zariadení máme klientov so stredným a ťažkým stupňom mentálneho postihnutia. Popri každodennej práci, ktorá je sama o sebe zaujímavá a stojí za opísanie, sa sem tam dejú aj veci výnimočné ako benefičný ples, otvorenie chránenej dielne či tento týždeň vernisáž grafík. pokračovanie článku
Pred pár týždňami mi prišla mailom pozvánka na vernisáž výstavy Rudolfa Filu. Nie som výtvarnícky fajnšmeker, zaujalo ma však, že sa konala v nedávno otvorenej Kaviarničke Lepší svet v Bratislave na Radlinského 24. O obdivuhodnej práci ľudí z Lepšieho sveta som vedel už dávno, preto som sa rozhodol ísť. pokračovanie článku
Naposledy som ju videl pred rokom. Ešte nevedela chodiť ani rozprávať. O to viac som sa tešil na naše stretnutie. Bolo milé a veselé. Monika riadne vyrástla, už sama behá a pekne rozpráva. Má dva a pol roka a je to moja neter. pokračovanie článku
Pred štyrmi rokmi som sa trochu náhodou ocitol na vydarenej lastminutovej dovolenke v severnej Afrike. V Tunisku som okrem iného prvýkrát videl nízky strom s lesklými tmavozelenými listami, na ktorom boli menšie zelené jablká. Na konci mali šesť tvrdých kališných lístkov. Bol to granátovník a ja som premiérovo videl ako vlastne rastú granátové jablka. pokračovanie článku
Vonku začína daždivé jesenné počasie a mne sa o to viac vybavujú spomienky na leto. Jedno pekné slnečné ráno počas dovolenky na gréckom ostrove Karpathos som sa vybral mestskou dopravou do hlavného mesta. Miestni aj turisti ho volajú Pigadia. Autobusom som sa viezol smerom na juh k východnému pobrežiu. Cestou ma zaujali borovicové stromy, olivové háje, divoké kozy a niektoré dedinky na vysokých bralách skál. pokračovanie článku
Počas jedenásťdňového pobytu na Karpathose som absolvoval aj fakultatívny výlet do Olymposu. Autobusom sme išli asi hodinu do hlavného mesta, ktoré miestni ľudia volajú Pigadia. Odtiaľ sme sa asi hodinu a pol plavili loďou do prístavu Diafani. Pokračovali sme ďalej, s jednou krátkou prestávkou na fotografovanie, autobusom ešte asi dvadsať minút do Olymposu. pokračovanie článku
Večer o pol ôsmej som sa vybral v gréckom letovisku Lefkos na pláž a snažil som sa fotoaparátom zachytiť zapadajúce slnko. Samotný úkaz trval len niekoľko minút. Farby sa mi zdali prekrásne a hoci som fotograf amatér, atmosféra ma celkom pohltila. Zachytiť toľkú krásu v krátkom čase asi nie je jednoduché ani pre profesionálov. pokračovanie článku
Tohtoročnú dovolenku som strávil na gréckom ostrove Karpathos v letovisku Lefkos nachádzajúcom sa na západnom pobreží. pokračovanie článku
Pred pár dňami som navštívil dedinku Litmanová ležiacu asi 10 km od Starej Ľubovne smerom na sever k poľským hraniciam. Prvýkrát som tu bol pred sedemnástimi rokmi. V tom čase tu každú prvú nedeľu v mesiaci chodilo desaťtisíce ľudí zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. pokračovanie článku
Počas letného oddychu v rodičovskom dome nemôžem vynechať dlhú prechádzku po turistickom chodníku, ktorý vedie z dedinky Žehra až k Spišskému hradu. Na najväčšom travertínovom území na Slovensku, ktoré sa volá Dreveník, neomylne nájdem svoju pohodu a načerpám energiu na celý rok. O tejto chránenej prírodnej rezervácii som už niečo písal v blogu Raj alebo Peklo? Teraz sa mi podarilo zachytiť zaujímavé skalné útvary, ktoré vznikli na miestach dlhodobého usadzovania výverov minerálnych vôd. pokračovanie článku
Prvú časť letnej dovolenky som trávil s rodičmi a súrodencami v rodnej dedinke Žehra priamo pod Spišským hradom. Niečo o nej som písal už v blogu Môj krátky fotonávrat do Žehry. Teraz by som rád napísal niečo o najznámejšej gotickej freske, ktorá sa nachádza v našom ranogotickom kostole Svätého Ducha. pokračovanie článku
Voda. Prišla, hoci ju nikto nepozýval. Nevyberá si. Zalieva všetko. Veľké mestá, malé dedinky. Domy, záhrady, polia. Vlieva sa do pivníc a izieb, rúca niektoré domy. V správach vidím potápajúce sa autá a stromy plávať na rozbúrených hladinách potokov a riek. Sú to všetko veľmi smutné príbehy. Pozerám sa na to už niekoľko dní, a pritom sedím pohodlne v teple svojej izby. pokračovanie článku
Zoznámil som sa s ním prostredníctvom kamaráta Ivana asi pred dvoma rokmi. Zúčastnil som sa vtedy jeho seminára Život s radosťou a od začiatku sa mi zdal Peter Bero sympatický, zdravo sebavedomý a tvorivý. Nedávno sa mi podarilo nájsť si čas, a tak som sa rozhodol pre ďalší jeho seminár o sebavedomí. Prišiel som zo zvedavosti a čakal som, ako to začne. pokračovanie článku
O akcii TEDx Bratislava som sa dozvedel na Facebooku. Podľa názvu som si najprv myslel, že to budú najmä technické veci. Po preštudovaní som pochopil, že to bude jednodňové podujatie, na ktorom vystúpia rečníci z rôznych oblasti v približne pätnásťminútových blokoch. TED znamená Technology Entertainment Design a táto nezisková organizácia sa venuje podpore „myšlienok hodných šírenia", x zase znamená nezávisle organizované podujatie. Začal som sa tešiť, koho zaujímavého stretnem a čo nové sa dozviem. Skutočnosť predčila moje očakávania. pokračovanie článku
Rodičia mi o ňom hovorili už ako malému chlapcovi. Vraj ho nemám len ja, ale každý človek. Ako dieťa som teda vedel, že mám niekoho, koho síce nevidím, ale napriek tomu ma ochraňuje, vždy pri mne stojí, podáva mi pomocnú ruku a pomáha mi v živote. Keď som však vyrástol a dospel, nejako som naň zabudol a vytesnil som ho zo svojho života. pokračovanie článku
O banskobystrickej kapele Plastic Swans som sa prvýkrát dozvedel pred viac ako rokom z videa zo série Hudobné úlety. Dnes som rád, že som práve vďaka nemu spoznal túto, pre mňa dovtedy neznámu, hudobnú skupinu. pokračovanie článku
O akcii Concrete Jungle Jam som sa dozvedel od môjho kamaráta Maťa Simona, ktorý pracuje v občianskom združení Kaspian. V Petržalskom skateparku na Markovej ulici pripravili historicky prvý BMX a MTB Contest v Bratislave, ktorý vznikol z podnetu jedného miestneho ridera. pokračovanie článku
V sobotu hneď popoludní som si zobral nový foťák, ktorý som nedávno dostal na narodeniny, a vybehol som na prechádzku k Dunaju. Svietilo slnko, ale celý čas fúkal silný studený vietor. pokračovanie článku
Koncom týždňa som bol pri nakrúcaní záberov do krátkeho filmu o alternatívnom divadle. Točili sme počas generálky na druhú reprízu predstavenia Pocta kravám. Produkciu sme dohadovali so Zuzkou Buchtovou. Za kamerou stála dokumentaristka Viera Čákanyová, autorka filmov Alda a 100 dní. Je to naša prvá spolupráca a všetci vo Voices sa z nej tešíme. pokračovanie článku
Od januára mám nové zamestnanie. Pracujem vo Voices. Organizujem vzdelávacie semináre, komunikujem s neziskovkami, vyhľadávam grantové príležitosti, pomáham zabezpečovať chod kancelárie a budem pri príprave a natáčaní krátkych filmov s hudobnou a sociálnou tématikou. Teším sa, že mám prácu, ktorá je prepojená s mojou doterajšou praxou a vysokoškolským štúdiom. Využijem, čo som sa naučil, a zároveň to bude pohľad z inej strany, teda niečo nové. pokračovanie článku
Uzatváram túto svoju minisériu. Opíšem niektoré iné aktivity, ktoré mi počas trojmesačného pobytu na psychosomatickej klinike pomohli. Po prvých dvoch týždňoch sme sa so spolubývajúcim dohodli, že si pôjdeme zabehať. Nevedel som, či sa mi to bude páčiť. Počas behu som najprv začal rozpoznávať čosi, čo som voľakedy rád robieval. Až asi po dvoch kilometroch pokojného behu v prírode som pocítil radosť. Uvedomoval si znovu svoje telo. Vedel som si to vychutnať. Odvtedy sme chodievali behať pravidelne. Vždy sme sa dobre porozprávali a ešte lepšie spoznali. pokračovanie článku
Pri hľadaní svojej cesty na psychosomatickom oddelení som prešiel aj skupinovou terapiou. Neočakával som od nej veľa, ale o to radšej teraz na ňu spomínam. Sedíme desiati v kruhu. Traja terapeuti (primárka, lekárka a psychologička) sedia priamo medzi nami. Všetci na seba dobre vidíme. Jeden z terapeutov vyzýva niektorého zo starších členov skupiny, aby nám novým vysvetlil pravidlá. pokračovanie článku
Pokračujem v spomínaní na hľadanie samého seba. Po desiatich jarných dňoch na psychosomatickej klinike som v dohodnutý čas zaklopal na dvere pani psychologičky. Prvá individuálna terapia. Sedím v kresle. Ona oproti mne. Medzi nami len nízky stolík. Je odo mňa o viac ako desať rokov mladšia. Nevadí mi to. Snažím sa pravdivo hovoriť o svojich psychických stavoch. O tom, čo všetko som zažil, ako to na mňa pôsobilo a aké to malo následky na môj život. Mám z toho prekvapivo dobrý pocit. Cítim sa pochopený a akceptovaný. Po dlhej dobe hovorím sám od seba, veľa a súvisle. Pociťujem obrovskú úľavu. Ani neviem, ako ubehla jedna hodina. pokračovanie článku
Na psychosomatickú kliniku som prišiel smutný. Videl som všetko šedo, bezfarebne. Nemal som záujem o nič. Nechcelo sa mi žiť. Ledva som vnímal areál, do ktorého som vošiel. Bol som schopný uvedomiť si iba to, že je veľký a nachádza sa v prírode. Vrátnik mi vysvetlil, ako sa dostanem do prijímacej kancelárie. Idem dlhou mramorovou chodbou. Pripomína mi to tvrdý komunistický režim tak silno, až mi z toho chodia mravce po chrbte. Chodba stále nekončí a ja už ledva ťahám nohy za sebou. Nevládzem a potím sa. Som zoslabnutý. Za posledné tri týždne som schudol osem kíl. pokračovanie článku
Tento skutočný príbeh som bol schopný dať na papier až vtedy, keď som začal cítiť a chápať, kto som a akú mám hodnotu. Pocity a emócie z môjho najhlbšieho vnútra nie je ľahké presne pomenovať. Budem sa však snažiť ich poskladať tak, aby dávali zmysel a aby ich mohli pochopiť aj iní. Začalo to obyčajne až banálne. Keď som mal tridsať rokov prišla láska. Nešťastná. Mňa zamilovaného doviedla do situácie, keď som sa začal nenávidieť. pokračovanie článku
Minule som písal o skúsenosti z pôsobenia v hospici. Dnes by som chcel podobným spôsobom priblížiť moje spoznávanie práce s ľuďmi s mentálnym postihnutím. Prvýkrát som sa s nimi stretol v Ústave sociálnej starostlivosti v Hodkovciach v okrese Spišská Nová Ves v roku 1992. Pracoval som tu dva roky v rámci civilnej vojenskej služby ako zdravotný asistent. Zariadenie malo asi 150 lôžok. Muži vo veku 15 až 25 rokov boli zaradení podľa stupňa mentálneho postihnutia na štyri rôzne oddelenia. pokračovanie článku
Nedávno som zmenil zamestnanie a to mi pripomenulo, kde všade som už pracoval. Bolo toho dosť a každá skúsenosť bola pre mňa niečím zaujímavá. Dodnes si pamätám, ako som sa v roku 1997 v Mníchove u Milosrdných bratov stretol prvýkrát so slovom hospic. Toto slovo bolo dovtedy pre mňa celkom neznáme. Chcel som sa na prácu pripraviť, a tak som si naštudoval základné pojmy a fakty z histórie. Prax mi však moje poznanie výrazne rozšírila. pokračovanie článku
Plavíme sa z gréckeho ostrova Kos na výlet do Turecka. Po necelej polhodine vidíme pred sebou pobrežie a prístavne mestečko Bodrum. Sprievodca nám ukazuje po pravej strane sa nachádzajúcu starovekú pirátsku pevnosť. Zo sopečných kameňov ju na začiatku 15. storočia vybudoval Rád maltézskych rytierov. Teraz je tu múzeum morskej archeológie. pokračovanie článku
Po týždňovom pobyte na Kalymnose sa trajektom plavíme naspäť na ostrov Kos. Letovisko Kefalos - Kamari leží len pár metrov od pobrežia. Z apartmánu hotela Kordistos máme parádny výhľad na Egejské more a malý ostrov s kostolíkom. pokračovanie článku
Známi nám poradili, že z gréckeho Kalymnosu sa dá podniknúť pekný výlet na blízky ostrov Telendos. Z apartmánu Muselis ideme rýchlou chôdzou menej ako hodinu do neveľkého prístavu. Kotví tu len pár lodiek. Jednou z nich sa prevezieme na kamenistý Telendos. Už z diaľky sa nám zdá príťažlivý a tušíme, že sem nejdeme naposledy. pokračovanie článku
O ostrove Kalymnos som sa dozvedel náhodou asi pred troma rokmi. V cestovnej kancelárii Aeolus som hľadal zaujímavú grécku destináciu, kde nebude príliš veľa hlučných turistov. Ostrov je rozlohou pomerne malý, má iba 110km2. Leží v Egejskom mori medzi ostrovmi Kos a Leros. Známy je ako ostrov lovcov morských húb. pokračovanie článku
Urobil som aj veľa hlúpostí, ale snažím sa z nich poučiť a ísť stále ďalej.
